Všetko, čo máme radi.

Noční vtáci

Noční vtáci
15.03.2017

Navštíviť PRIMI, BARROCK a TRAFO za večer je ako ocitnúť sa v troch rôznych svetoch. Nelíšia sa len koncepty a návštevníci, ale aj práca ich manažérov.

„Vamos a beber!“ kričí mladý Španiel a pridávajú sa ďalší. Vybrali sa dolu ulicou.
Je piatok večer a bratislavské centrum sa hemží ľudmi. Niektorí svoj deň končia, iní ešte len začínajú. V ulici pod Michalskou bránou je hlúčik turistov, jeden z nich si šúľa cigaretu. Tabaku dnes bude vo vzduchu ešte veľa.

My kráčame hore, smerom ku Primi na Michalskej.

 

Primi: 10 rokov na dvoch podlažiach

 

Tri minúty po jedenástej stojíme pod oknami Primi, von dolieha len pár zvukov. Vyzerá, že zábava sa ešte len rozbieha. Vybehneme dvomi schodami, otvoríme dvere a vojdeme dnu. Plno. Zdanie klamalo. Zábava je rozbehnutá už dávno.

 

 

Vpravo za pultom stojí DJ, na hlave sluchátka, zrak namierený do notebooku. Skladba Let Me Love You od Justina Biebera pomaly končí a DJ vyberá, čo bude hrať ďalšie. Pravdepodobne niečo populárne, čo už stihli zodrať rádiá. Dnes sa bude drať parket. Hlavne na dolnom poschodí, kde je na tancovanie viac miesta. Podobne, ako každý piatok a sobotu.

Prechádzame okolo ochranky v čiernych košeliach, snažíme sa nájsť si miesto. Obehneme celý podnik, beznádejne. Rezervácie prichádzajú už na devätnástu. Bez nich je takmer nemožné sadnúť si.

 

Okrem stolov si všímame aj personál. Barmani, čašníci, IT technik, SBS, manažéri a kuchári. Pizzér, pomocné sily a kuchári zodpovední za studenú a teplú kuchyňu a za výdaj jedál.

 

Najhlavnejší je Andrej Szarka. Je generálny manažér a na starosti má celý chod Primi Michalská. Pracuje tu takmer desať rokov, spolu so šéfkuchárom úplne od začiatku.

 

 

Začínal počas víkendov s umývaním pohárov. Po dvoch týždňoch pulírovania sa stal čašníkom, potom postúpil na pozíciu vedúceho zmeny, floor manažéra a pred piatimi rokmi na generálneho manažéra. Odvtedy neustále kontroluje, či je všetko tak, ako má byť.

 

„Všetko v poriadku?“ pýta sa floor manažéra.

 

„Baby vzadu mali výhradu na teplotu vína. Bol som skontrolovať chladničku a fľaše sú v poriadku. Choď, prosím, za nimi a na jednotke vybav nových hostí. Ďakujem.“

 

Odíde do zadnej časti, kde má skupina mladých žien uzavretú spoločnosť a oslavujú tridsiatku. Pozdraví, zagratuluje a zistí, že nešlo o teplotu fľaše, ale nedostatok ľadu v chladiacej nádobe na víno. Vyriešené, o chvíľu prinesieme. Odíde k novým hosťom pri stole rezervovanom pre striebornú a zlatú Medusa kartu.

 

 

„Dobrý večer, vítam vás. Ako dopadla lyžovačka? Idete?“ nadviaže na komunikáciu z doobedia.

 

S niektorými zákazníkmi sa pozná osobne. Nie je výnimkou, že od debaty o jedle sa dostanú aj k iným témam. Chodia sem dlhé roky, niekedy aj dvakrát do dňa. Cez deň na pracovné stretnutia, večer sa uvoľniť.

 

Keď preberú pár zážitkov z minulých lyžovačiek, odíde pozrieť na spodné poschodie a prikrytú terasu.

 

Je 23:43 a na parket prichádzajú prvé tanečníčky. Jedna drží vínový pohár s Aperolom, druhá koktail s dvomi čiernymi slamkami. O sedem minút neskôr sa pri nich zastaví aj mladý muž s ružami. Neuspeje. Zato parket sa postupne zapĺňa. Najviac ľudí rozancuje Bailando od Enrique Iglesiasa.

 

Pesnička ešte znie, keď schodami schádzajú traja chlapi v hrubých bundách. Na parkete sa nezastavia, kráčajú rovno na terasu. Nezastavia sa ani barmani, práce budú mať ešte dosť. Ešte niekoľko hodín.

 

Zábava pokračuje, my o polnoci odchádzame preč. O polhodinu odíde aj Andrej Szarka. Domov, spať. Rovnako ako každý víkend. Piatky začína o štrnástej a pracuje do polnoci, v sobotu chodí až na osemnástu a ostáva do záverečnej o tretej, aby videl, ako prebieha celý večer.

 

Voľno má väčšinou v nedeľu a pondelok. Cez týždeň chodí na jedenástu. Vtedy robí organizačné veci ako mzdové tabuľky, objednávanie tovaru, evidenciu faktúr či komunikáciu s vedením, brand manažérom a majiteľom. Pracuje zväčša do ôsmej večera.

 

„Dvoch Jackov,“ zaznie na vrchnom bare, keď si práve zapíname bundy a mierime ďalej do ulíc.

 

  

Barrock: Ľudia tancujúci na bare

 

Z dverí zabočíme vpravo a prejdeme dolu ulicou až k Barrocku. Na Slovenskom rozhlase akurát hrá slovenská hymna, keď vojdeme dnu. Je polnoc. Dnu sa dostaneme zdarma, rovnako ako v Primi.

Kráčame ďalej, vpravo stolný futbal, vľavo stena s plagátmi. Prejdeme krátkou chodbou a zrazu stojíme na parkete. Narazím do mladíka s pivom, prepáč, vedľa neho sa zas niekto iný pokúša zdvihnuť ženu na plecia.

„Kontroluj to,“ ukazujú si ochrankári.

 

Rozmiestnení sú po celom podniku. Na dolnom aj hornom poschodí. Spolu s nimi situáciu sleduje aj floor manažérka a generálny manažér Vlado Fedor.

 

 

Dorozumievať sa kvôli hluku musia posunkovo. Nie je jednoduché prekričať Guns N Roses či Nirvanu a do vysielačky povedať, čo sa deje. Nepoužívajú ich. Ich vysielačkami sú barmani, ktorí vedia medzi počítačmi posielať odkazy. Robia tak vždy, keď sa niečo deje. Vďaka tomu dokážu predchádzať vzniku väčšiny problémov. Ak príde niekto agresívnejší alebo vyzerá podozrivo, zamerajú sa na neho a k problému nedôjde. Alebo veľmi výnimočne.

 

Mladík nakoniec neudrží ženu na pleciach dlho, vzdal to. Vlado sa môže presunúť na horné poschodie. Priestory sú tam menšie, rockové hity však hrajú tie isté. Stará sa o ne DJ, dvakrát do mesiaca ho nahradí kapela.

 

 

Na poschodí sa nezdrží, musí sa vrátiť na dolný bar. Práve sa na ňom začalo tancovať a pri tom vždy treba dávať pozor. Nápis „Keď tancujete, držte sa“ nestačí. Barový tanec nie je nič výnimočné, deje sa tak pravidelne. Rozšírili kvôli tomu bar a prirobili tyče. Zábava je základ. Riadna. Rocková. Naplno.

 

Vlado sem prichádza okolo piatej poobede a strávi v priemere 12 hodín. V stredu a štvrtok si robí agendu, po večeroch je s personálom na rajóne. Rovnako ako v piatok a sobotu, vtedy sa venuje len dianiu a odchádza okolo piatej až šiestej ráno. Páči sa mu to. Štyri dni pracuje, tri dni má víkend. Od nedele do utorka.

 

   


Gastronómii sa venuje od roku 1996. Začínal ako čašník v kaviarni U Anjelov, do Barrocku prišiel ako floor manažér pred Majstrovstami sveta v hokeji, teda hneď po otvorení.

 

Jeho snahou je byť zastupiteľný. Preto ak má práve dovolenku alebo v podniku nie je, všetko za neho vedia robiť floor manažéri. To však nie je prípad dnešného večera. Dnes tu bude do záverečnej. My o jednej odchádzame.

 

Trafo: Návštevníci z Írska, Londýna aj Dubaja

 

Z Barrocku pokračujeme do Trafa. Ľudí by malo byť dosť. Hrá DJ Fingaz z Ameriky a plusom je aj neskorá nočná hodina. Skôr ako o jedenástej sa zábava rozbehnúť nezvykne.

 

Otvoríme sklenené dvere a postavíme sa na koniec radu. Je pred nami 30 ľudí? 50? Nepodstatné. Aj tak sa hýbeme pomaly. Je plno a kým sa neuvoľnia vešiaky, nedá sa ísť dnu. Jednoduchšie to bolo pred polnocou, vtedy majú ženy vstup a drink zadarmo. Inak sú 7€ muži, 3€ ženy.

 

Po pár minútach vchádzame dnu, schodami dole. Vnútri je nátresk, hlava na hlave.

 

 

V jednom rohu sú balóny s nápisom Happy Birthday, v druhom stojí generálny manažér Matej Roďom. Je za barom a pozerá, či treba s niečím pomôcť. Majú o jedného čašníka menej, tak je pripravený zaskočiť. Práve dopíja svoj prvý Redbull, druhý príde na rad neskôr.

 

 

„Poď dozadu,“ dostane signál cez vysielačku do ucha.

 

Takto sa dorozumievajú medzi sebou piati ochrankári a on. Síce sú v podzemí, no vďaka posilovaču je signál dobrý. Využíva to mladá baba, ktorá akurát pridáva fotku na Instagram. #piatokvtrafe #girlsjustwannahavefun #komentarnetreba

 

Ak by natočila video, počuť by bolo Crazy In Love od Beyonce. Najčastejšie tu hrá black music, hip-hop, remixy, mash-upy a twerk.

 

Matej prejde poza bar, potom okolo trafostanice. Usmeje sa na upratovačku, ktorá akurát prechádza okolo. Je tu celý večer a kontroluje, či nie je na zemi niečo rozbité a či sú záchody v poriadku. Vojde dnu, utrie zrkadlo, nahliadne do kabíniek a ide ďalej. To isté urobí u pánov.

 

 

 

Okrem manažéra, ochrankárov, čašníkov a upratovačky sú tu aj barmani. Na dvoch baroch. Tí zo zadného v Trafe pracujú takmer desať rokov. Dlhšie je tu len Matej, v júni to bude dvanásty rok. Začal ako barman, potom bol zástupca manažéra a nakoniec generálny.

 

Jeho deň začína okolo obeda a cez víkend končí o piatej. Pracuje od utorka do soboty a jeho úlohou ja starať sa o tím aj zákazníkov, či majú všetko na stoloch.

 

„Ahoj Pinďo. Ako sa máš?“ zastaví Mateja skupina dievčat. Za tie roky si vytvoril medzi zákazníkmi viacero kamarátov. Niektorí za ním chodia pravidelne, rozprávajú sa, pýtajú sa na novinky a dávajú tipy.

 

Nezdrží sa dlho, musí ísť ďalej. Piatky zvyknú byť silnejšie, makajú až do rána. Soboty sú pokojnejšie a viac multikultúrne, chodia cudzinci aj ľudia z Viedne, niekedy aj z Írska, Londýna či Dubaja.

 

O druhej odchádzame preč. Pre ostatných večer pokračuje, drinkov je na stoloch stále dosť. Aj tabaku vo vzduchu bude ešte veľa.

 

 

 

Komentáre