Všetko, čo máme radi.

Toto je hrdá Bystričanka, ktorá sa nedá vytočiť

Toto je hrdá Bystričanka, ktorá sa nedá vytočiť
09.09.2019

 

Floor managerka Bystrickej Klubovne túži po tom, aby si čašníctvo zachovalo svoju úroveň.

 

 

Banská Bystrica je krásne mesto s úžasným historickým centrom. V historickom hradnom opevnení nájdete našu Klubovňu, v ktorej je floor managerka Blanka Matalová. Niektorí energickí ľudia pôsobia nesústredene. U Blanky to neplatí. Vyžaruje energiu a vyrovnanosť zároveň.

 

Keď sa jej pýtame na osobnú históriu, na svoju študentskú prax spomína s dávkou nostalgie:

„Bola to zlatá éra stolovania. Čašník musel používať príručník, vedieť flambovať, vykosťovať pstruha, tranšírovať... Museli sme poznať všetky tieto klasické čašnícke postupy, ktoré sa už dnes využívajú zriedkavo.“ 

Ak neviete, čo je tranšírovanie, nehneváme sa na vás. Je to technika porciovania a vykosťovania mäsa pred hosťom tak, aby ste v ňom podporili chuť na jedlo. Táto praktika má pôvod ešte vo feudálnych časoch a dnes sa zachováva iba vo fine diningových reštauráciách.

 

 

Voľba vyučiť sa bola pre ňu absolútne jasná. Vždy ju bavilo motať sa v kuchyni a bola si istá, že práca v obsluhe ju bude napĺňať. Samozrejme, rada aj varí. Inšpiruje sa aj v minulosti: „Mám starú socialistickú knihu receptúr a z nej čerpám. Napríklad si robím domáce knedle či paštéty. Ale mám rada aj ryby a morské potvorky. Robím veľmi dobré palacinky, ktoré ma naučila stará mama. A syn nedá dopustiť na môj guláš.“

 

Ona sama obľubuje zabíjačku. Spomína, ako chodila k starej mame na dedinu. „To keby som mohla ešte niekedy zažiť, fú...“ povzdychne si s úsmevom.

 

 

Okrem toho, že Blanka je poctivo vyučená čašníčka a prevádzkarka, pochodila aj kus sveta. V gastre pracovala v Taliansku či v Rakúsku a v Banskej Bystrici managovala hotel Národný dom.  

 

„V Rakúsku som sa naučila veľa vecí. Pracovala som v horskom stredisku, majitelia boli perfekcionisti. Neexistovalo tam slovíčko „nedá sa“. Odniesla som si odtiaľ, že hosť je alfa-omega, že treba preňho urobiť maximum.“

 

V Taliansku pracovala na severe, vo vnútrozemí. „Taliani sú síce trošku benevolentnejší, ale servis musel byť vždy na vysokej úrovni a jedlá museli byť bezchybné.“ Pýtame sa, aká bola na severe kuchyňa, keďže Taliansko sa nám väčšinou spája so Stredomorím. „Je to odlišné, bola to časť Tirolska. Pečené mäso, žemľové knedle, vývary... Severná talianska kuchyňa je sýtejšia, než tá prímorská.“

 

Ale napriek bohatým zahraničným skúsenostiam je Blanka hrdá Bystričanka.

 

„Som rodáčka, takže milujem naše krásne lesy a bohatú históriu. Banská Bystrica je jedno z najstarších miest na Slovensku s krásnym námestím a korunovačným palácom. Hlavný vchod do budovy Klubovne bol v minulosti padací most, vnútri boli ustajnené kone mestskej posádky a máme tu dokonca stále aj originál mučiareň. “ popisuje s hrdosťou v hlase.

 

Na kultúrne dedičstvo svojho mesta je hrdá naozaj právom a neváha to ukázať aj navonok. Počas tradičného jarmoku si s kolegyňami do práce oblečú krojové blúzky a do vlasov si dajú stužky. Vášnivo fandí aj domácemu hokejovému mužstvu HC ’05, ktoré je trojnásobným majstrom Slovenska.

 

 

Spomína na hokejové majstrovstvá sveta, kedy naše družstvo prehralo s Fínmi.

„Medzi našimi fanúšikmi sa objavili originál dvaja Fíni v dresoch Suomi a hovoríme si, no zbohom, tých tu snáď aj zbijú. Ale naši im poslali toľko pív, že odchádzali kompletne opití,“ smeje sa.

 

Pýtame sa, ako hodnotí gastro scénu v Bystrici.

 

„Keď sme začínali pred takmer piatimi rokmi, na námestí boli nejaké podniky. A po pár mesiacoch od otvorenia vidím, že tam majú burgre, tam majú rebrá, tam majú pomazánky, ktoré dovtedy nikto nerobil.“

 

„Čiže máte pocit, že Klubovňa udáva v Bystrici trendy?“

 

„Dovolím si tvrdiť, že áno. A občas k nám zájdu aj majitelia iných podnikov.“

 

„Teší vás to, keď vás navštívi konkurencia?“

 

„Áno, áno, nech sa prídu pozrieť, ako to má vyzerať,“ hovorí s úsmevom.

 

Kontakt s ľuďmi si nevie vynachváliť. Hovorí, že by nevedela sedieť celý deň v kancelárii alebo stáť za pásom, potrebuje byť v pohybe. Aj na dovolenke musí byť aktívna, rada fotí pamiatky. Naposledy bola v Marakéši, kam sa určite chce ešte vrátiť. Jej cestovateľským snom je vidieť grécke Santorini.

 

A ako zvláda ťažké dni? Opakuje si mantru „milujem svoju prácu, nedám sa vytočiť“, hovorí so smiechom.

Komentáre

Milka - 12.09.2019 / 20:49

Sice som s Blankou pracovala len kratky cas, ale spolupaca bola vynikajuca. Vzdy dbala na poriadok a cistotu, profesionalny pristup k praci a ku zakaznikom a vzdy bola pozitivne naladena. Vzdy bola rada a ochotna pomoct. Proste na 1-ku! :)

Aris - 12.09.2019 / 01:11

Je mi jedno čo sem píšete, moja osoba jednoducho vyjadrila názor voči tej osobe ktorá je pravdivá nak sem ju príde obraňovať každý jeden zamestnanec ale ako všetci vedia každý sa na ňu vykašle lebo každý vie aký je to charakter a minimálne pólka zamestnancov bude z mojím názorom súhlasiť. Ja vám prajem všetko dobré nak sa vám darí len odporúčam každého budúceho alebo stáleho zamestnanca v Bystrickej klubovni otvorte si ústa voči osobám takých ako je táto, lebo autorita jej nič nevravi a jej faloš je natoľko taká vysoká že neprekoná ani Mount Everest Ďakujem za pochopenie.

Lucia - 11.09.2019 / 08:43

Blanka je neskutocna osoba a profesional vo svojom obore. Mala som tu cest pracovat s nou niekolko rokov!

Kata - 09.09.2019 / 20:10

Mily Aris, nikto nie je dokonaly, ale obvinovat prave Blanku z okradania? To nemozes mysliet vazne...Keby si sa aspoň podpisal menom, ked uz si sa rozhodol sirit taketo nezmysly a klamstva...

Aris - 09.09.2019 / 15:44

Viem svoje o tejto osobe poznám ju osobne a môžem len napísať že toto je ten typ človeka čo do gastronómie určite nepatrí a už nie ako Floor managerka , je to strašné falošný človek ktorý sa len hrá v tej jej "bubline". Nezvláda ani stresové situácie či na rajone alebo v kuchyni. Nejdem sem písať aké zlo spáchala aleči jej svedomie ako okradnúť zamestnanca/ku dovolí ešte pracovať v tejto brandži ale nak sa tento človek troška zamyslí nad svojím svedomím a nad svojim správaním lebo tí ľudia čo aj kvôli nej odišli z bystrickej klubovne by si vedeli povedať/napísať svoje. Len mi je ľúto že Medusa písala o takej osobe čo si to ani nezaslúži a nie není to závisť prajem jej to len škoda že niektoré veci nie sú pravdivé. Pevné verím že sa zmení a týmto ju aj pozdravujem.