Všetko, čo máme radi.

Čašník musí mať svoju prácu rád

Čašník musí mať svoju prácu rád
14.03.2018

Tatiana je usmievavá osoba s príjemným hlasom. Stretli sme sa s ňou počas poobedného útlmu, v reštaurácií bolo len zopár hostí.

 

 

Interiér je ladený do rovnakého štýlu, ako Kubu Aupark – zemité farby s dominantnou tmavohnedou. Kuchyňa je s floorom prepojená podobnou otvorenou stenou s policami a majú tu aj rovnaký detský pizza-kútik, o ktorom sme písali, keď sme sa rozprávali so šéfkuchárom Kubu Aupark – Lacom Výpalom.

 

Prekvapilo nás, keď Tatiana prezradila, že je z Východu a že do školy chodila v Spišskej Novej Vsi – nemá totiž žiadny prízvuk. Do Bratislavy prišla za láskou, no zostala tu kvôli práci – láska vraj odišla a práca zostala.

 

Hovorí, že cíti, že služby sa u nás posúvajú na vyššiu úroveň ako v minulosti, v regiónoch však často zaostávajú. „Už len keď porovnám Bratislavu s Východom, tak je cítiť rozdiel. Ani nie v kvalite jedla, ale v správaní čašníkov.“

 

„Čím myslíte, že to je?“

 

„V školách nás neučia, ako sa správať k ľuďom. Naučila som sa tam praktickým zručnostiam, ale toto neučia. Niekedy sa stáva, že ma čašník ani nepozdraví – to sú základné veci, ktoré sa majú používať v bežnom živote. A v Bratislave je veľmi veľká konkurencia, možno preto sú tu aj čašníci viac motivovaní.“

 

 

Pýtame sa, čo ju na práci baví najviac.

„Že to nie je také stereotypné. Každý hosť prinesie niečo nové. Nie je to taká stereotypná práca ako niekde v kancelárii za počítačom,“ odpovedá.

 

A ako sa vysporiada s tým, keď je niekto nahnevaný alebo nepríjemný?

 

„Ja sa snažím byť stále príjemná. Jeho nálada ma nesmie ovplyvniť. Pre čašníka je najdôležitejšie usmievať sa a mať rád svoju prácu. Ak to niekoho nebaví, pocítia to aj zákazníci.“ Aj ona však musí ventilovať svoje emócie a tak keď príde domov, s chuti sa s niekým poháda :) Alebo sa vysťažuje kamoškám.

 

 

Zaujíma nás aj, ako to prebieha, keď zákazník reklamuje jedlo. Dozvieme sa, že pokiaľ je hosť nespokojný, obsluha vypočuje sťažnosť a ospravedlní sa, ďalej to však rieši vedúci zmeny alebo manažér reštaurácie – jemu problém Tatiana pretlmočí a on odchádza za hosťom.

 

Prácu v službách má Tatiana v génoch – jej mamina bola tiež čašníčka a otec pracuje ako kuchár. Keby však nebola čašníčka, bola by letuškou. Chcela by totiž vidieť celý svet. Ale vraj ju od toho odradilo, že by musela poznať veľa cudzích jazykov. Ak by mala skúsiť inú prevádzku, Primi v Eurovei by bola pre ňu výzva.

 

Neustála komunikácia s ľuďmi je psychicky vyčerpávajúca, za deň Tatiana obslúži približne 100 ľudí. Keď má voľný deň, rada si ráno pospí a potom si ide zabehať, aby bola na chvíľu ďaleko od všetkého. Býva v Stupave a tak to má do prírody na skok.

„A to tam všetko budete písať?“ pýta sa nás so smiechom.

Komentáre